Bzinskí turisti - Začiatok turistickej sezóny 2013

V doline jarej moja dedina
vencami modrých vrchov objatá.
Jako by bola celá zo zlata,
chalupy nízke kryté diamantmi....

Zlatá dedinka, rodisko moje!
Slzou mi prejdú po krásach tvojich,
vrchoch, lúčinách koliace oči...
Nad tebou plače syn tvoj — od radosti.

Nad dedinkou tou vysoké skaly,
jako by v stráži večnej čakali;
lež nosia, jako ľud môj hovorí,
na svojom mračnom čele dávnu slávu.

Slávna dedina, rodisko moje!
Do nej Choč driečny milo pozerá,
keď ho osvieti zora východa,
na ňu zahodí kment, veniec najkrajší.
Takto poeticky opísal svoju rodnú dedinku náš najväčší básnik a rodák P. O. Hviezdoslav. Nuž sme sa tam vybrali v jednu mrazivú nedeľu pozrieť aj my, a rovno na Vyšnokubínske skalky.
Tupá a Ostrá skala, dva mohutné skalné masívy bradlového pásma v Oravskej vrchovine, vyhlásené za chránené prírodné útvary vypínajúce sa nad Vyšným Kubínom. Obidva skalné útvary stoja vedľa seba a sú oddelené trávnatým sedlom. Územie je dôležitou botanickou a archeologickou lokalitou, preto ho v r.1973 vyhlásili za chránený prírodný výtvor a patria k vyhľadávaným miestam v rámci prímestskej turistiky.
Z vrcholu Tupej skaly, je malebný panoramatický výhľad na celú dolnú Oravu s hrebeňmi Malej Fatry, Oravskej Magury, Roháčov a Chočských vrchov.
Keďže bolo dosť zamračené a hmlisto o nejakých výhľadoch sa nedá hovoriť. Ale aj tak sme odtiaľ odchádzali spokojní, že sme pre seba a svoje zdravie po plese niečo dobré urobili.

                                                                                                                                                     D.Z.