Navigácia

Obsah

História

Zo starších dejín obce

BZINY sú jednou z najstarších obcí na Orave. Názov obce Bziny je odvodený od názvu rastliny bez, baza, buzina, ktorá tu rástla vo veľkom množstve. V 14. storočí sa Bziny skladali z dvoch častí, sedliackej a valaskej.
Podľa niektorých historikov obec vznikla v roku 1343 alebo aj skôr. Najstaršia písomná zmienka o obci je z 2 . 6. 1345. Konvent Panny Márie v Turci oznamoval uhorskému kráľovi Ľudovítovi Veľkému, že dňa 31. 5. 1345 vymerali chotár dediny Záskalie pre Mikuláša, syna Beneho Lučisku. V podrobnom popise sa uvádza chotárna hranica s obcou Bzina.
Oravský župan Detrik Bebek podporoval kolonizáciu Oravy, preto v roku 1379 daroval valachovi Pavlovi, synovi Biachovmu, kráľovský les ležiaci nad domami bzinských sedliakov. Pavol tu vybudoval osadu, ktorá dostala názov Bzina valaská. Valasi neboli zaťažení robotovaním na poliach, mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre pred zbojníkmi, sprevádzali pocestných.V roku 1420 sa spomína dedina Bziny, ktorá patrila do kráľovského majetku spravovaného oravským županom.
 

  • Od roku 1550 mali vlastnú samosprávu s vojvodom Michalom Bzinským.
  • V roku 1566 nastala zmena vo vlastníckych vzťahoch a Thuzovci kúpili od kráľa Oravu, čím sa stali Bzinci poddanými rodu Thurzovcov.
  • Obyvatelia Bzín sa podieľali na založení Pucova a Pokryváča. V roku 1590 boli vytýčené hranice medzi Bzinami a Pucovom. V roku 1593 bol Tomáš Ďurkovič poverený založením dediny Ráztočná, ktorá od roku 1598 nesie názov Pokryváč.
  • V roku 1661bola stanovená hranica medzi Bzinami a Medzibrodím.
  • V 17. storočí bola dedina neraz vypálená a spustošená, lebo Bziny ležali pri hlavnej kráľovskej ceste. V tomto období sa v Bzinách rozvinulo kamenárske remeslo. Nachádzali sa tu viaceré kamenné bane, ktoré obsahovali karpatský flyšový pieskovec, ktorí kamenári štiepali po vrstvách a vyrábali z neho murivo a dlažbu. Hrubé tably pieskovca sa používali aj na schody. Z kvalitnejšieho kameňa sa tesali osly, bahríky, zotrvačníkové kolesá, brúsky, náhrobné dosky, pomníky, obkladačky a dlaždice. Svole výrobky dodávali aj na stavbu Oravského zámku, na stavbu kostolov, fár, šľachtických kúrií a zámkov Abaffyovcov, Smrečányiovcov, Csillághxiovcov a vyvážali ich aj do iných žúp.
  • V rokoch 1773 – 74 sa v Bzinách zavádzal Tereziánsky urbár.
  • V 18. storočí bol v Bzinách postavený malý kostolík, ktorý neskôr zničil požiar. Na jeho mieste bol v rokoch 1805-1811 postavený kostol nový.
  • V roku 1869 vznikol spolok bývalých urbarialistov, čiže vlastníkov lesných podielov.
  • V roku 1897 bola v Bzinách založený Gazdovský spolok potravný, ktorý sa zaoberal obchodovaním so všetkými potravinovými a poľnohospodárskymi článkami,
  • V 90-tych rokoch 19. storočia začala výstavba oravskej železnice Kraľovany – Suchá Hora, ktorá viedla obcou Bziny. Železničná stanica v Bzinách bola postavená v roku 1940.
  • V rámci verejnej správy obec Bziny patrila v rokoch 1871 – 1945 do Obvodného notárskeho úradu v Medzibrodí.
  • V roku 1928 bol v Bzinách založený Dobrovoľný hasičský spolok.
  • V roku 1929 bol schválený požiarno-policajný štatút obce.
  • V roku 1940 Bziny vypracovali plán a rozpočet na úpravu ulíc a potoka.
  • V rokoch 1940-1941 sa obec elektrifikovala, obyvatelia ohradili cintorín a vybudovali schody ku kostolu.
  • Veľké zmeny nastali v roku 1945, ktoré ovplyvnila výstavba priemyselných závodov v jej blízkosti (Kovohuty Mokraď).
  • V 50. rokoch sa v Bzinách zvyšoval záujem o výstavbu rodinných domov, musel byť zostavený poradovník.
  • V roku 1951 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo.
  • V roku 1971 sa začal stavať obecný vodovod a v roku 1970 kultúrny dom.
  • V roku 1971 obec stratila svoju samostatnosť a stala sa mestskou časťou Dolného Kubína. ..