• Duraj, Jozef – Slávičan (17. 6.01909 – 30. 10 .1975 Valašská Dubová) - katolícky kňaz, básnik. Po skončení gymnaziálnych štúdií v Dolnom Kubíne pokračoval v štúdiu teológie v Spišskej Kapitule. Napísal viaceré básnické zbierky, no nevyšli tlačou. Oravskú prírodu ospieval v básňach, ktoré nájdeme v novinách a časopisoch (Orava, Spišské noviny, Slovák, Slovenská politika).
Ukážka:
Orava, Orava ty rajská záhrada,
kde zhynula podlosť i judášska zrada.
by si pýchou mojej milej vlasti,
Buďže nám blažená, ži i večne v šťastí.
Oravy sa týkajú básne: Hviezdoslavovi (pri odhalení pomníka), Furdek náš milý, List od brata, Obraz z Hornej Oravy, Naši gorali, Spod Babej hory, Šepot vrátenej Oravy atď.
Pochovaný je v Bzinách.
• Duraj, Štefan, Dr. – Jozefov brat (11. Júna 1912 -12. Marca 1936 v sanatóriu v Tatrách). Po skončení gymnaziálnych štúdií v Dolnom Kubíne a v Rožňave pokračoval v štúdiu na Collegium Nepomucenum v Ríme. Tu bol 21. Decembra 1935 v Lateránskej bazilike vysvätený za kňaza. Prvú svätú omšu mal 22. Decembra v Katakombách svätého Kalixta. Vrátil sa na Slovensko, no krátko na to zomrel na zákernú chorobu. Poslednej rozlúčky so Štefanom Durajom sa zúčastnil Andrej Hlinka.
• Mazalán, Tomáš, Doc. MUDr. CSc. (26. 12. 1918) – lekár, vysokoškolský učiteľ. Pochádzal z maloroľníckej rodiny. Matka mu zomrela v roku 1931 a otec v roku 1937. S dvoma súrodencami sa stali sirotami. Zmaturoval na gymnáziu v Dolnom Kubíne v roku 1939. V štúdiu pokračoval na LF UK v Bratislave (1939 – 1946). Po promócii v roku 1946 nastúpil na miesto odborného asistenta na Katedru očného lekárstva LF UK v Bratislave na pracovisku Očnej kliniky Fakultnej nemocnice. Venoval sa pedagogickej a terapeuticko-preventívnej činnosti v oblasti glaukómu a zeleného zákalu. Od roku 1967 zastával funkciu prednostu novozriadenej II. Očnej kliniky LF UK v Bratislave. Tu pôsobil do roku 1987, keď odišiel na dôchodok.
Dizertačnú prácu Menej časté chorobné poruchy sklovca obhájil v roku 1964 na II. Očnej klinike KU v Prahe. Získal vedeckú hodnosť CSc. Po obhajobe habilitačnej práce Účasť hypoptalamo-hypofyzárneho systému na etiológii juvenilného glaukómu na LF UK v Bratislave, bol v roku 1977 menovaný za docenta v odbore oftalmológia. V časopisoch Českoslov. oftalmológie a Bratislavské lekárske listy publikoval odborné práce z oblasti očného lekárstva. Zúčastnil sa na viacerých svetových kongresoch očných lekárov.
V Bzinách pôsobili kňazi:
• Herkeľ, Ján (30. 12. 1816 Vavrečka – 26. 4. 1896 Bziny) - katolícky farár, folklorista. Zborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti v roku 1897 priniesol jeho štúdiu Zvyky a obyčaje pred i počas svadby v Bzinách a na okolí.
• Klocháň, Jozef (8. 8. 1852 Malatiná), katolícky farár. Po štúdiách na gymnáziu v Ružomberku a v Levoči študoval teológiu v Spišskej kapitule. Za kňaza bol vysvätený v roku 1875. Ako mladý a neoblomný kňaz pôsobil v Zákamennom, Kline, Veličnej, Dolnej Lipnici a v Spišskej Kapitule. Od roku 1882 bol farárom v Malužinej, v Malatinej a nakoniec v Bzinách. Zomrel 16. 4. 1935 v Dolnom Kubíne. Bol to vzácny človek, verný priateľ Andreja Hlinku. Bol veľkým zástancom slovenských záujmov. 28. 10. 1896 bol internovaný pre obranu slovenského národa. Bol vzorom pre bzinských i ostatných roľníkov.
• Mrkva, Michal ThDr. (23. 9. 1890 Nižná Šuňava), náboženský publicista, katolícky kňaz. Pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Od roku 1911 študoval na gymnáziu v Levoči a v Trnave, kde i maturoval. Teológiu študoval v Spišskej kapitule a na KU v Prahe. Za kňaza bol vysvätený v roku 1924. Kaplánoval v Hruštíne a vo Veličnej. V roku 1924 sa stal učiteľom bohoslovia a prefektom seminára v Spišskej kapitule a zároveň profesorom náboženstva na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. V roku 1931 získal doktorát teológie, v rokoch 1933 -1942 bol farárom v Bzinách, potom v Krivej, kde pôsobil do roku 1950. Odtiaľ ho násilne vyvliekli. Potom bol farárom v Spišskom Hrušove. V rokoch 1953 – 1960 bol väznený. Z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím. Ešte pôsobil ako farár v Oravskom Bielom Potoku, kde zomrel 19 8. 1970.
Článkami prispieval do Katolíckych novín, Svetla, Svoradova, Rozvoja, Kultúry, Slováka a Spišských hlasov. V rukopise zanechal Katechizmus v kázňach (160 kázní) a nedokončenú autobiografiu. Jeho podpis nechýbal medzi 128-mymi podpismi slovenských intelektuálov, ktorí požadovali revíziu Vážneho Pravidiel slovenského pravopisu v slovenskom duchu. Pre farníkov zo Bzín zostávajú v pamäti akcie, ktoré organizoval s mládežou. Vzácny bol jeho prístup ku všetkým obyvateľom obce. V kaštieli v Mokradi bol jeho zásluhou zriadený charitný domov pre sestričky.
Zo Bzín pochádzajú kňazi:
• Adamec, Pavol
Pôsobil ako kaplán vo Veličnej, v Žaškove, potom ako farár v Stankovanoch. Narodil sa v roku 1907. Za kňaza bol vysvätený 2. 2. 1934. Prvú svätú omšu slúžil v Bzinách 4. 2 .1934. Zomrel v Stankovanoch.
• Duraj, Juraj – Kinkas
Narodil sa 8. 5. 1900. Zomrel 19. 5. 1965. Študoval v Ríme. Pôsobil ako profesor náboženstva v Mukačeve, potom ako kňaz v Radoli, správca fary v Žaškove. Bol väznený. Pochovaný je na Bzinách.
• Záhora, Šimon – Pavlov ml.
Narodil sa 21. 9. 1911. Zomrel 28. 1. 1979. Vysvätený bol 2. 2. 1935. Prvú svätú omšu slúžil 17. 2. 1935 v Bzinách. Kaplánoval v Smižanoch, v Poľsku. Ako farár pôsobil v Prešove, potom ako profesor gymnázia, následne ako farár v Kežmarku a dekan v Poprade.
• Záhora, Šimon – Pavlov st.
Narodil sa 25. 1. 1909. Zomrel 19. 8 .1983. Za kňaza bol vysvätený 29. 6. 1933. Prvá svätá omša v Bzinách sa konala 6. 7. 1933. Pôsobil ako vedúci kaplán Andreja Hlinku, potom ako administrátor v Dolnom Kubíne a následne v Podbieli.
• Záhora, Juraj – Pavlov
Bohoslovec. Narodil sa 26. 1. 1929. Zomrel 12. 12. 1950. Začal študovať teológiu. Predčasne zomrel.
V Bzinách sa narodili:
Lekári:
• MUDr. Ján Habáň, lekár v Trenčíne
• MUDr. Anton Mazalán, primár v Bratislave
Profesori:
• Jozef Kapitán
• Štefan Pavčiak
• Margita Čabová
• Marína Kučerová
• Felicita Kučerová
Učitelia:
• Margita Adamcová
• Mária Adamcová
• Ján Záhora Kinkas
• Karol Adamec
• Jozef Málik
• Ján Adamec
• Anna Banďošová
• Mária Jančeková
• Mária Hunčagová
• Jozef Hunčaga
• Jozef Laurinčík
• Margita Oňková
• Alžbeta Laurinčíková
Historická správa o stretnutí Bzinských rodákov: